Málo o Murmansku
Príbeh Murmansku je veľmi krátky, veď mesto bolo založené v roku 1916, ale za to je veľmi bohatý a zaujímavý. Počas 1. svetovej vojny bola potreba vytvoriť spojenie so západnými mocnosťami, tak sa predlžila železnica z Petrohradu a Petrozavodsku až na úplný sever do zálivu, ktorý nikdy nezamŕza. Cez 2. svetovú vojnu sa situácia zopakovala. Murmansk sa stal jediným severozápadným kontaktným miestom pre dodávky pomoci zo Západu. Je o tom aj film: Konvoj do Murmanska.
Aj napriek ťažkým prírodným podmienkam tam za čias ZSSR žilo takmer pol milióna ľudí. Prečo? Pretože počas studenej vojny sa oblasť stala ponorkovou a námornou základňou pre celý sever a navyše obyvatelia mali privilégia ako vyššie mzdy, dlhšia dovolenka alebo skorší odchod do dôchodku. Po prevrate obyvatelia prišli o svoje výhody a došlo k masovému odchodu. Dnes tam žije niečo cez 300.000 ľudí a dokonca má tri univerzity.
27 hodín vo vlaku
Necestuje sa tam ľahko. My sme šli vlakom z Petrohradu 1.500 kilometrov celých 27 hodín. Z Moskvy je to dokonca 36 hodín. Zdá sa to ako horor vo vlaku, ale vôbec to tak nebolo. Náš vlak bol veľmi pohodlný a moderný, samozrejme prispôsobený na dlhú cestu. Dokonca v každom vozni bola miestnosť na fajčenie, možnosť načerpať si horúcu vodu na čaj alebo na instantné jedlo a možnosť zakúpiť si nejakú vodu alebo niečo pod zub. Celý vagón tvorili postele, ale bez žiadnych kupé. Ľudia boli veľmi milí a snažili sa s nami hovoriť veľmi jednoduchou angličtinou. Keďže sme tam boli len dvaja cudzinci, ruské dievčatá k nám chodili vyzvedať odkiaľ sme a kam ideme. ... a tak sme s nimi strávili celú cestu, ale do detailov nechcem zachádzať :) V Murmansku je aj letisko s linkami do Petrohradu (1,5 hodinový let), Moskvy, Soči a Helsínk.
Z okna bolo možné sledovať zaujímavé veci ... dobre, okrem nekonečnej tajgy. Napríklad na staniciach stále stali tetušky a babušky ponúkajúce vodu, pivo a jedlo. Snažia si tak privyrobiť niečo k svojmu nízkemu platu alebo dôchodku. Je to aj užitočné, pretože cestujúci počas zastávky vystúpia a hneď sú v „supermarkete“. Nasledujúca stanica bude až o 2 hodiny ... tak ako každá jedna.
Za polárnym kruhom tajgy ubúdalo a východ Slnka o 11-tej sprevádzala krásna severská krajina so zamrznutými jazerami a bielymi horami. Len musím podotknúť, že pred Murmanskom bola len tundra so zakrpatenými stromami.
Železničná stanica v Murmansku
Priznám sa, keď sme dorazili do cieľa a rozlúčili sa s dievčatami, odrazu sme boli trochu v rozpakoch, čo robiť v takom malom meste. Ale nebojte sa, je tam toho naozaj čo vidieť a navštíviť! Nasledujúce fotky vám môžu poslúžiť ako malá exkurzia.
Maják a kotva na kopci nad Murmanskom. Sú venované všetkým „strateným“ námorníkom v Barentsovom mori. Vyššie na kopci je celkom veľký chrám tiež na ich pamiatku.
Silný dojem môže zanechať pamätník katastrofe atómovej ponorky Kursk, ktorá v roku 2000 v Barentsovom mori vzala život 118 námorníkom. Veža na obrázku skutočne pochádza práve z ponorky Kursk.
Komunistické pamiatky nájdete na každom kroku (ako aj v každom ruskom meste). Toto je vstup do veľkých lodeníc, kde sa vykladajú a nakladajú veľké obchodné lode. V meste je tiež veľa sôch Lenina. Aj hlavná ulica, dlhá asi 4 kilometrov, sa nazýva Prospekt Lenina.
Prvý atómový ľadoborec Lenin, v celej svojej kráse. Na vodu bol spustený už v roku 1957. Slúžil do roku 1989, dnes je z neho veľmi zaujímavé múzeum s „historickými“ atómovými zariadeniami a interaktívnym premietaním vývoja ľadoborcov. Veľmi zaujímavý je prírodný jav, keď je von hlboko pod nulou, tak z vody v zálive stúpa para, pretože jej teplota je stále okolo 4°C. Počas čakania na exkurziu sme stretli troch Španieloch z Andalúzie, ktorí tam pracovali v španielskej potravinárskej firme. Bolo to zábavne, lebo v Murmansku cudzinci pracujú akurát tak na konzulátoch (ktoré sú tam štyri). Povedali, že ťažko znášajú tú zimu a tmu. Mimochodom, táto fotka bola urobená o 12-tej, avšak za sneženia, tak si môžete predstaviť ako to bolo so svetlom.
Neďaleko prístavu sa nachádza železničná stanica. Na koľajiskách stojí množstvo vagónov s uhlím, ktoré je prepravované po celom severnom Rusku lodnou dopravou. Je to oveľa rýchlejšie než vlakom. Prístav a železnica sú najdôležitejším zmyslom života tohto mesta.
Ako som už spomenul vyššie, v Murmanskej oblasti sa nachádza niekoľko námorných (a ponorkových) základní. Takmer každý deň tam vlakom prichádzali nováčikovia. Pravdepodobne šli do uzavretého mesta Severomorsk, 50 kilometrov severne, do ktorého sa dostanete len s vojenským povolením. Mimochodom, to mesto má 50.000 obyvateľov.
Áno, v týchto oblastiach snežné skútre jednoducho musia byť. Navštívili sme neďaleké lyžiarske stredisko, kde bolo možné prenajať si skútre a zajazdiť si v okolitých lesoch. Cena bola 700 rubli za 20 minút. Ak ste začiatočník, tak to aj stačí ... hlavne v tej zime.
Možno sa to nezdá (ani nám sa to z počiatku nezdalo), ale murmanské múzea sú naozaj veľmi zaujímavé. Táto fotka je z múzea murmanského regiónu. Výstava je rozdelená na šport, vojnové roky, kultúru, prírodu, výskum polárnych oblastí a pod. Každé múzeum vám zaberie minimálne 1,5 hodiny, takže nuda vám nehrozí. Musím však upozorniť na múzeum severnej flotily, ktorá sa objavuje v každom sprievodcovi. V skutočnosti to múzeum neexistuje.
Bábkové divadlo počas vojny - ruský vojak a Adolf Gitler
Najväčší symbol mesta. Obranca arktického sovietu, otočený smerom na útočníkov zo západu. Domácky sa nazýva Aljoša a je veľký 35,5 metra. Z tohto miesta je úžasný výhľad na celý záliv a mesto. Fúka tam však silný vietor.
Pri Aljošovi
Tak ako pri všetkých spoznávačkach, aj teraz som využil Couchsurfing. Kto nepozná, je to niečo ako globálny klub cestovateľov, ktorí vás môžu prichýliť u nich doma a stráviť s vami čas. Nás sa takto ujala Valentína, doktorandka psychológie, pôvodom z Ukrajiny. Ona a jej priatelia sú veľmi milí ľudia, ukázali nám mesto, dali nám kopu rád, atď. Aj vďaka ním sme si to tam užili. Musím uznať, že miestni sú vo všeobecnosti veľmi milí ľudia. Príjemnejší než v iných mestách ... aj nech ich stretnete kdekoľvek vo svete.
V posledný večer po polnoci nám zavolali naši známi, že možno bude na oblohe polárna žiara a mali by sme sa ponáhľať, pretože sa rýchlo mení. Utekali sme von, ale nevideli sme nič. Mysleli sme si, že žartovali. Ale nakoniec sa pred nami na oblohe objavila. Bolo to jedno z najkrajších prírodných divadiel, aké som kedy videl. Asi po 10 minútach žiara zmizla, ale po chvíle sa objavila ešte jedna a silnejšia ... Krásne sa vlnila a spodný okraj bol zafarbený do červena. Mali sme naozaj obrovské šťastie, ktoré nám aj miestni závideli.
Najsevernejší McDonald na svete. Vždy tam boli dlhé rady a kopu vojakov. Zaujímavé bolo vidieť, že vojaci si tam kupovali veľa jedla a brali si ho do svojich kufrov. Neďaleko McDonaldu stojí najvyššia budova za polárnym kruhom, hotel, ale nevyzerá nejako výnimočne.
Na okraji mesta je kláštor, kde je všetko z dreva. „Hradby“, kostoly, domčeky, ... . Bolo to naozaj veľmi pekné.
Posledný deň bol krutý. Celý deň od rána do večera bolo okolo -20°C. Keď je človek poriadne naobliekaný, tak sa to dá v pohode, ale aj tak to nie je veľmi príjemné, hlavne na tvár.
Verím, že sa vám „exkurzia“ po Murmansku páčila. Je to naozaj veľmi zaujímavé miesto na Zemi. Keby ste sa rozhodli to tam prebádať, zvlášť by som odporúčal návštevu v lete. Zažijete polárne dni a príroda (tundra a lesy) je krásne zelená.
