Ušetrím Vám čas a nebudem sa rozpisovať o histórii a kultúrnom prínose Petrohradu (alebo Leningradu) pre Rusko a svet, pretože sme o tom všetci počuli aspoň v škole alebo v telke v športových správach. Taktiež každý, kto navštívil Petrohrad musí uznať, že je to naozaj veľmi príjemné, kultúrne a zelené mesto - Benátky severu. A asi najeurópskejšie mesto v Rusku. Oficiálne má 5 miliónov obyvateľov, ale reálne tam žije o milión ľudí viac.
Chrám Kristovho vzkresenia stojí na mieste, kde bol v roku 1881 spáchaný atentát na cára Alexandra II.
Chrám svätého Izáka, druha najväčšia pravoslávna stavba na svete
Po príchode na letisko si na pasovej kontrole vyplníte migračnú kartu, ktorú musíte mať stále v pase. Ak ju stratíte, čakajú vás problémy, ale ešte nikto mi nevedel povedať aké. Po vpustení do Petrohradu vás môže prekvapiť, koľko veľa ľudí z Kaukazu žije a pracuje ako lacná pracovná sila v tomto meste. Veľa z nich tiež prevádzkuje "gipsy taxi", ako tu voláme neoficialne taxi za lacný peňaz. Priamo v uliciach budete naopak ohúrení, že vozový park je naozaj bohatý. Samé nové SUV-čka, džípy, Mercedesy, atď. Dokonca môj fínsky spolužiak bol prekvapený, že autá sú tu lepšie než v Helsinkách. Vraj je to trend, mať lepšie auto aj na dlh. Okrem áut sa istotne pootočíte za žienkami na vysokých podpätkoch, ktoré vedia, ako ukázať krásu štíhleho tela. Nie len výzorom, ale aj povahou sú veľmi milé a komunikatívne. Keď ste cudzinec a rozprávate po rusky, tak si získate ich záujem. Veľmi príjemné prekvapenie bolo, keď som v supermarkete našiel české a slovenské výrobky (Zlatý bažant, veeeľmi veľa druhov českého piva), cigarety za 1,50€ a pollitrovú vodku za 6€. Prekvapený som však nebol s okolím sídlisk a dobre známymi socialistickými bytovkami. Niektoré časti mi dokonca pripomínali Slovensko pred 10 rokmi, teda predtým, než sa začalo zatepľovať. S mojimi dánskymi spolužiakmi sme sa zasmiali, že pre nich to je ako návrat o 50 rokov späť. Síce som v Dánsku ešte nebol, ale tak by som možno nepreháňal. Je potrebné uznať, že v Petrohrade sa nedávno dostavali aj nové atraktívne bytové komplexy. Jeden je dokonca oproti môjmu internátu na Vasilievskom ostrove. Na ten ostrov sa, bohužiaľ, nedá dostať po 2 hodine nočnej, pretože všetky mosty sú otvorené pre lode až do piatej rána. Ten čas ľudia väčšinou trávia v kluboch.
Výhľad z internátu na Finský záliv
Internát
V hale si môj pas prebrali hneď 2 recepčné. Jedna recepcia slúži na kontrolu vstupujúcich a druhá na vydávanie kľúčov. Zaujímavé, ako sa rieši zamestnanosť. Neskôr si zvyknete napr. aj na to, že v autobusoch MHD za vami chodí človek vyberať peniaze, teda žiadne automaty a štikačky. Mimochodom, aby ste dostali v Rusku internát, musíte priniesť röntgen, že nemáte tuberkulózu. To platí aj pre vstup do plavární. Ja som ho síce priniesol až po týzdni, ale dovtedy som tam býval bez zmluvy. A ešte jedna zaujímavosť, keďže spomínaný röntgen potrebuje veľa ľudí, dá sa ho urobiť za 6€ pri veľkých fotoslužbách, kde na to majú komoru aj s doktorom.
Náš internát. V podstate časť bytoviek vyhradená pre študentov. Ako povedal môj portugalský spolužiak: Okolo sú také pekné budovy a oni nechali nám tu najhoršiu."
Od začiatku som si hovoril, nech nečakám žiadne luxusné jednolôžkové izby ako v Nemecku. Po otvorení dverí som pochopil, že sa býva doslova v bytoch s 3 izbami (celkovo pre 7 ľudí) a veľkou kuchyňou, čo bolo celkom fajn. Dokonca aj vybavenie bolo dosť slušné, takže som si mohol vydýchnuť. Úprimne, ubytovaný ako študent som bol už aj v oveľa horších miestach, takže petrohradský internát má celkom potešil. Ale na kúpeľňu som už pozeral s otvorenými ústami. Čo ma však doteraz se...e je, že okno v našej izbe nejde zatvoriť. Takáto klimatizácia momentálne nie je až tak veľkým problémom, ale keď bude -20°C, tak asi budeme musieť kúpiť izolačnú lepku alebo klince, ako niekto pred nami. Len tiež dúfam, že ten vtip o zapínaní kúrenia, až keď Rusom zamŕza vodka, nie je pravda.
Izba
Výhľad z izby na sídlisko, ktoré mi dáva pocit domova. To ihrisko im fakt závidím.
Tvrdá posteľ, tvrdý vankúš, deka, prikrívka pripominajúca koberec. To sme dostali pri ubytovaní.
Kúpeľňa (neviem, ako sa tu obracajú fotky)
V izbe plazmová telka s 13 ruskými kanálmi a Eurosportom
Na uzavretie okna používame mince. Niekto pred nami už zabil klince do druhého rámu a asi to budeme musieť urobiť tiež.
Som veľmi zvedavý, čo bude ďalej. O necelý týždeň tu má byť summit G20, tak letisko a cesty budú uzavreté, policajné kontroly budú tvrdé ... . Tiež nám cudzinecká polícia na mesiac a pol odoberie pasy, aby sme dostali predlžené víza na polrok. Počas tej doby nebudeme môcť opustiť Petrohrad. V pohode, treba sa na to dívať optimistický. V závere článku je vtip ;)
Malý chlapec sa pýta otca:
- Oci, čo to bol ten komunizmus?
- To v Rusku v Leningrade, vlastne to bol Petrohrad, bojovali v októbri, vlastne to bol už november, mužíci, ktorých viedol Lenin, ktorý sa vlastne volal Uljanov.
- No to musel byť bordel, hovorí chlapča.
- Presne tak, synu. A to je vlastne ten komunizmus.
P.S.: Viem, že fotky nie sú zďaleka tak kvalitné, ako na Fotke roka, ale doteraz som ešte nebol na nijakej foto túre po Petrohrade.