Kam smeruje (nielen) ruská spoločnosť?

Autor: Slavomír Ogurčák | 4.9.2014 o 3:05 | (upravené 4.9.2014 o 8:41) Karma článku: 15,23 | Prečítané:  6847x

     Horúca téma, ktorá sa v tomto týždni vďaka novým sankciám môže stáť ešte horúcejšia. Žil som v Rusku nejaký čas a pravidelne v dvojmesačných intervaloch sa tam stále rád vraciam. Mám rád Rusko, rovnako mám rád aj Ukrajinu, keďže sa tam narodil môj starý otec. Je dosť smutné, že práve u našich susedov začala nechutná naťahovačka svetových mocí o svoje postavenie. Celý konflikt sa snažím byť nestranný a počúvať dobre podložené argumenty. Ako sa však rozprávam s ľuďmi zo strednej a východnej Európy, desí ma, že nielen média, ale aj ľudové masy začínajú byť sfanatizované čoraz agresívnejším nacionalizmom a namiesto svojich problémov ľudia riešia, čo ich krajine kedysi patrilo a kto ako viac stojí za svojím politikom. Tiež u nás, na Slovensku, ľudia na sociálnych sieťach „v tom majú tiež jasno“. V tomto článku nechcem riešiť, kto je ako vinný, chcem písať o spoločnosti, ktorá začína pripomínať predvojnové roky minulých vojen. 

     Do Ruska som prvýkrát prišiel minulý rok, bolo to kvôli štúdiu. Naposledy som tam bol na konci júla tohto roku, aby som tam strávil pár týždňov s priateľkou. Poviem Vám, spoločnosť sa tam za ten necelý rok rapídne mení. V novinách sa od zimy píše o Európe ako drogovom združení homosexuálov a o Ukrajine ako o fašistoch terorizujúcich Rusov. Keď som sa zúčastnil osláv Dňa víťazstva (9. mája) videl som veľa transparentov oslavujúcich Putina, návrat zatúlaného Krymu a Donetskú republiku. Videl som, ako v televíznom prenose počas Eurovízií dali v štúdiu priestor obhajcom pop-kultúry, ktorí obhajovali zmysel, o čom Eurovízia je, ale publikum na čele so Žirinovskym ich hlasitým skandovaním „Rassija- Rassija“ umlčali. Nezabudnem na poznámku pána politika, že „dnes večer Európa dostala sračku s krvou“. Bolo to po víťazstve „bradatej ženy“.

 

     

      Určite nie som sám, ktorý začína pozorovať, ako sa (nielen ruská) spoločnosť prikláňa k fašizmu. Že nie, tak sa môžeme pozrieť na charakteristické body fašizmu:

 

1, Kult osobnosti

Nie je o čom diskutovať, že Putina v Rusku milujú. Na dračku idú trička a suveníry s jeho podobizňou, umelci o ňom skladajú piesne. Nedávno mal podporu až 87% voličov. Mimochodom, Adolfovi Hitlerovi v 1939 a Georgovi Bushovi pred inváziou do Afganistanu verilo 90% voličov. Ešte aj ruský patriarcha nazval Putinove vládnutie za boží zázrak.

Pre porovnanie s „fašistickou“ Ukrajinou, kult osobnosti tam nie je.

2, Systém jednej strany

Samozrejme, v ruskej dume sú štyri strany. Vláda je však tvorená jednou, Putinovou stranou – Jednotné Rusko, ktorá má v dume väčšinu a ostatné strany jej obyčajne aj tak neodporujú. Väčšina zákonov prechádza jednomyseľne. Napríklad posledné najzásadnejšie: antihomosexuálny zákon, zákaz adopcií detí do USA, zákon o cenzúre internetu, rozmiestnenie vojska na Kryme z čoho sa vykľula invázia ...

Boris Gryzlov, bývalý hovorca Štátnej dumy raz prehlásil, že parlament nie je miesto na diskusie ... a tak bez diskusií prechádza každý zákon podporený prezidentom Putinom.

V porovnaní s Ukrajinou, kde bitku v parlamente môžeme vidieť dosť často, sa 7 strán (+ nezávislí ) nevie dohodnúť ani v čase vojny, takže hovoriť o jednej vládnucej strane tam nemožno.

3, Hľadanie nepriateľa

Ruskou spoločnosťou sa šíri „hon na zradcov“. Ľudia, ktorí nahlas nesúhlasia so smerovaním Ruska, musia čeliť ponižovaniu a problémom v práci. Len si spomeňme na profesora Zubova z Moskovského inštitútu medzinárodných vzťahov, ktorý bol vyhodený, keď nesúhlasil s postupom Ruska na Kryme.

Aj ja osobne mám kamarátov Rusov, s ktorými som často v ostrej polemike na dianie v Rusy  a som si istý, že aj po tomto článku sa strhne ostrá prestrelka („ ... čo to mám za bullshity)

Putin a Medvedev každoročne navštevujú mládežnícke inovatívne fórum, sponzorované Kremľom, kde decká diskutujú svoje myšlienky o budúcnosti. Ako je to na tom názorovo môžete posúdiť sami. 

Ešte môžem spomenúť situáciu homosexuálov, ktorí sú prenasledovaní a napádaní. Všetko však odobrené „anti-gay“ zákonom.

4, Militarizácia

Rusko bola a je vojenská veľmoc, o tom niet pochýb. Nemení to však na fakte, že ide tiež o znak fašizmu, ak je armáda silným pilierom spoločnosti a je jej venovaná veľká časť zdrojov. Veď nedávno Putin prisľúbil z rozpočtu 570 miliárd dolárov na modernizáciu armády. Tým sa zvýši pomer vojenských výdajov k rozpočtu z 4.1% na 6%. Chlapi do 27-mého roka majú stále povinnosť absolvovať 12 mesačnú vojenskú službu. Často však stretávam v Európe (hlavne v Prahe) ruských študentov, ktorí sa tomu snažia vyhnúť predlžovaním si štúdia.

5, Kontrola médií

Sloboda médií v Rusku je na tom veľmi zle, 148. miesto (Slovensko je na 20.). Každé väčšie médium je kontrolované úradmi. Teraz si predstavte, koľko ľudí v Rusku vie len po rusky a sú odkazaní len na štátne média. Russia Today (RT) každoročne dostáva z ruského rozpočtu 300 miliónov dolárov ... a tak sme tiež mohli vidieť, ako v tomto roku v priamom prenose dalo výpoveď niekoľko redaktorov. Riaditeľa RT menoval osobne Putin. Mimochodom, je to bývalý šéf najväčšej (štátnej) televízie Rossija, ktorý je známy svojimi anti-americkými a homofóbnymi výrokmi.

Že Rusko nie je bezpečná krajina pre novinárov svedčí fakt, že za posledných päť rokov bolo zabitých 37 novinárov. Všetci boli investigatívni žurnalisti.

Spomenul som cenzúru internetu. Po anexii Krymu boli opozičné internetové stránky blokované. Twitter Wikipedia podliehajú cenzúre tiež.  Kazdý bloger sa musí zaregistrovať na úrade kontrolujúci média.

6, Posadnutosť národnou bezpečnosťou

V Rusku majú tajné služby veľkú moc. Dá sa to pochopiť, pretože Rusko je obrovská federácia tvorená 21 republikami, kde pôsobia rôzne separatické organizácie (napr. kaukazskí militanti). Veľa krát som zažil, ako v metre polícia robila (kontrolné) razie na Kaukazov. Sám mám skúsenosť, keď som takmer zmeškal lietadlo, keďže sa ma na pasovej kontrole vypytovali na každý detail mojej návštevy.

Post-sovietske Rusko pod Jeľcinom a Putinom sa zúčastnilo 10-tich konfliktov. Všetky vojny sa viedli z dôvodu národnej bezpečnosti, ako je to prezentované a niekedy aj ako odpoveď na rozširovanie NATO. V roku 1994, na základe Budapeštianskeho memoranda, Ukrajina odovzdala jadrový arzenál Rusku a podpísané strany sa zaviazali rešpektovať ukrajinskú celistvosť, hranice a zdržanie sa použitia (hrozby) sily. Preto je Rusko kritizované a sankciované, že porušuje túto dohodu. Podľa všetkého, krymská kríza bola strategická odpoveď Ruska na zmeny v Ukrajine.

7, Potláčanie intelektuálnej a kultúrnej slobody

Putinove Rusko má za sebou bohatú históriu prenasledovania umelcov a intelektuálov pod rúškom vlastenectva a mravnosti. Snáď každý pozná prípad skupiny Pussy Riot, poslanej za mreže na dva roky. Áno, na jednej strane ide o veľmi provokatívnu skupinu  kritizujúcu systém v Rusku (ktorá krajina však nemá tú svoju, napr. Slovensko), avšak pôvodne bola poslaná za mreže na 7 rokov a 46% Rusov s tým súhlasilo aj keď nikto nebol zranený a žiadny majetok nebol poškodený. Veď sa pozrite, ako dokonca o siedmej ráno na nich zaútočila skupina fanatikov.

V roku 2003 sa v Moskve uskutočnila výstava Pozor náboženstvo! (Осторожно Религия!). Išlo o provokatívnu výstavu, ktorú však zničili náboženskí fanatici. Nikto nebol obvinený za vandalizmus, dokonca organizátori dostali pokutu 4.000€ a vedúci galérie boli prepustení. Aj keď to bolo relatívne dávno, nezdá sa, že by sa atmosféra na kontroverzné exhibície nejako uvoľnila.

Čo viem, tak v "fašistickej" Ukrajine nie je porušovaná sloboda prejavu.

8, Prepojenie vlády a náboženstva

Práve počas Putina, ruská ortodoxná cirkev získala významný politický vplyv. Nasledovatelia cirkvi často vyzývajú k „nutnosti ochrany pred liberálmi a ich satanistickou ideológiou“. Výstavba 200 kostolov v Moskve bola sponzorovaná moskovskou samosprávou. Dokonca v súčasnosti aj komunistická strana podporuje cirkev. Ako aj vyhlásil Putin: „Hlas cirkvi by mal byť počuť všade nahlas, zvlášť v televízii.“ Neskôr bol prijatý zákon o povinnej náboženskej výchove na školách, ktorý Putin podporil.

9, Dennodenný klientelizmus a korupcia

Tu nie je o čom diskutovať. Oligarchovia proste vládnu všade.  Rusko je tým známe a sám mám s tým skúsenosti, že bez „všimného“ nevybavíte nič. Veď ani Ukrajina nie je na tom o nič lepšie a to vedia všetci Slováci, ktorý chodia nakupovať do Užhorodu . Index korupcie je TU.

10, Manipulované voľby

„Voľby v Rusku nie sú dostatočne spravodlivé a slobodné“  to v roku 2011 potvrdili pozorovatelia z Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, čo by oddelenie OBSE. Opozičné strany sú zvyčajne blokované zúčastniť sa volieb. Na začiatku tohto roka bolo v Rusku 41 politických väzňov.

Naozaj ma znepokojuje rastúci (agresívny) patriotizmus v Európe. Od Ruska po Slovensko, od Estónska po Turecko. Politici sa začínajú obracať k autoritatívnej vláde a hájiť národné záujmy. Ako nám to môže priniesť pokoj a prosperitu? Pozrime sa na Orbana, ktorí chce opustiť liberálnu demokraciu a zjednotiť všetkých Maďarov. A taká politika sa začína robiť v čoraz viac krajinách. Neviem ako Vám, ale mne to začína pripomínať obdobia pred vojnami. Ľudia, riešte radšej svoj život, rodinu, prácu. Nestaňte sa zmanipulovanými bojovníkmi za kecy politikov. Čo z toho budete mať? Nie tak ďaleko na východ od nás už kvôli tomu umierajú ľudia.

 

Ak sa Vám článok páčil, môžete ho podporiť na  VYBRALI SME.

- autor sa inšpirovalčlánkom Mikhaila Svetova

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?